Neustále znečisťovanie životného prostredia človekom už má svoje následky. Uvedomuje si ale človek dostatočne, aké zásadné zmeny vo svojom okolí robí? Pokým iné živočíchy sa snažia prispôsobiť podmienkam svojho okolia, človek sa rozhodol, že jednoduchšie bude pretvoriť si okolie podľa svojich predstáv a potrieb. Smutným faktom je, že na následky svojho konania už ale nepozerá tak starostlivo, ako by možno mal. Znehodnotená pôda a kontaminovaná pitná voda je iba časťou problému, ktorý človek svojím nezodpovedným chovaním vytvára. Už dávno neplatí, že jednotlivec ako aj spoločenstvo ľudí sú súčasťou ekosystému, ktorý funguje v krehkej no zároveň pevnej rovnováhe.
Toto platilo za čias, kedy sa človek nevyvyšoval nad iné inteligentné žijúce organizmy. Bol lovcom, zbieral plody a bral v podstate toľko, aby bol schopný prežiť. Neskôr začal človek loviť pre zábavu a pre peniaze alebo prospech. Dôkazom sú dnes už bohužiaľ vyhynuté živočíchy, ktoré človek odprevadil z tohto sveta nezodpovedným a sebeckým lovom. Okrem živočíchov sme za našej prítomnosti dokázali vyhubiť aj niektoré druhy rastlín. Je to smutné ale zároveň sme na na smiech. Najprv dokážeme hromadne vyničiť zvieratá a rastliny, aby sme tým posledným vymierajúcim kusom nakoniec vytvárali umelé podmienky v dobrej viere záchrany.
Tvárime sa potom ako záchrancovia ekosystému, ktorý si zaslúžia pochvalu a ocenenie. Opak je ale pravdou. Potrebovali by zvieratá a rastliny zachraňovať pred vyhubením, ak by človek nezdevastoval ich prirodzené prostredie? Najzaujímavejšie na tomto celom je to, že človek je ako ten pán z jedného kresleného obrázku. Sedí na konári a píli ho. Neuvedomuje si však, že z opačnej strany a v tej chvíli ako sa mu ho podarí prepíliť sám spadne. Nuž aj moderný človek je na tom podobne. Podrýva krehkú rovnováhu prostredia, vďaka ktorému žije. Otázkou je ale dokedy to bude trvať, kým príde zvrat, vďaka ktorému si človek uvedomí rovnako svoju vlastnú krehkosť v tomto prírodnom cykle prežívania.