Pred pár dňami sa so mnou rozoslala priateľka po 3 mesiacoch. Boli sme ako jedna ruka v ruke. Aspoň som to cítil tak ja a ona mi to tiež tvrdila. Týždeň pred rozchodom sme mali menšiu rozpravu v tom, že si musíme povedať svoje životné ciele, ktoré každý z nás má a ujasniť budúcnosť. Stále hovorila – všetko to zvládneme … Bohužiaľ bola celý čas malo komunikatívne a ja ju hovoril zo komunikácie je zakladať sa snažia. Ešte deň pred tým ako so mnou „rozoslala“ mi hovorila ako ma miluje a ako so mnou vidí budúcnosť. Hrozne ma to hralo pri srdci a vôbec by ma nenapadlo, že počas pár hodín zmení názor a opustí ma.
Nemá vyskúšane žiadne partnerské vzťahy. Nie je to ale “teľa”, ktoré by nevedelo… Zrazu prišla rana. Z ničoho nič odoslala bez vysvetlenia. Všade si ma vymazala, odstránila z priateľov a ďalší deň aj zablokovala. Vôbec som nepochopil prečo … prečo mi aspoň nepovedala kvôli čomu sa to stalo keď jeden deň bolo ako ma miluje a druhý deň sa ku mne zachovala po tom všetkom čo sme zažili ako ku kusu handry. Je to ťažko. Nemôžem ju pustiť. Stále ju milujem a čakám na ňu každou minútou. Myslím si že každý má dostať šancu nech už sme ja či ona urobili čokoľvek, mali by sme si to vyriecť a na to nedošlo…
ona vždy len počúvala a povedala buď neviem alebo ma objala a povedala – Som rada že si to tak povedal je mi líp . Neviem, či mám len počkať a dať čas. Boli sme spolu síce krátko, ale aj tak sa mi stihla vryť do srdca i duše a ja jednoducho neviem, čo si mám bez nej pocit, pretože pre mňa strašne veľa znamená a nedokážem si bez nej vôbec predstaviť život. Dával som jej najavo lásku každý deň, to, ako veľmi ju milujem, raňajky do postele a podobne, ale najskôr to pre ňu bolo málo. Dával som ju všetko a preto si nejako nedokážem vysvetliť, prečo odo mňa vlastne odišla.