Život z pred dvoch rokov bol veľmi náročný. Nastalo obdobie, ktorého sme sa všetci veľmi obávali. Dovtedy sme ani len netušili, aká môže byť situácia vážna. Na naše územie prišiel koronavírus. Toto nebezpečné vírusové ochorenie, ktoré odborníci nazývali Covid-19 a my ľudia koronavírus, malo veľmi zlé následky. Ľudia spoznali nakazenie tak, že stratili chuť a čuch. Všetko bolo bez chuti, dokonca aj obľúbená čokoláda. Necítili ste nič. Zdala sa vám obyčajná a bez chuti. Bolo to veľmi zvláštne. Nikdy sme sa s takýmto niečím nestretli. Ľudia končili v nemocnici so silným kašľom a vysokými horúčkami.
Seniori to zvládali ešte horšie. Musel za nich dýchať prístroj, ktorý sa nazýval umelá pľúcna ventilácia. Dennodenne sa hlásil v televízii počet nakazených, ale ja počet úmrtí obyvateľov. Tieto čísla sa nám nepočúvali veľmi ľahko. Veľakrát išlo aj o blízkych členov našej rodiny. Mnohí sme stratili svojich najbližších. Vírus bol veľmi nebezpečný. Aj vedci, výskumníci či lekári robili všetko pre to, aby vírus zmizol z našej krajiny. Testovanie prebiehalo antigénovými testami. Antigénové testy slúžili na rýchlo otestovanie človeka, či je nakazený alebo nie.
Testovať ste sa mohli aj doma, avšak antigénových testov bolo nedostatok. Nesmeli ste ísť do práce ani navštevovať iné obchody. Tie sa museli aj tak pozatvárať, pretože bola vyhlásená karanténa. V karanténe ste museli zostať minimálne štrnásť dní a aj to ste sa museli ešte otestovať, či ste koronavírus zo seba dostali preč. Toto obdobie bolo nevyspitateľné. Von ste mohli ísť akurát tak s ochranným rúškom či respirátorom, aký nosia pracovníci na stavbe. Vyzeralo to dosť smiešne, no všetci sme museli dodržiavať opatrenia, ktoré boli zavedené štátnymi úradníkmi, politikmi či hygienikmi. Pamätáte si na toto veľmi kruté obdobie, kedy tu bol koronavírus? Určite áno, len naňho veľmi neradi spomínate.
